Rod Pelargonium v súčasnosti zahŕňa okolo 300 druhov, ktoré rastú väčšinou v južnej Afrike. Rastliny sú polokry, čiže trváce, ktorých stonky v dolnej časti zdrevnatejú, kým horné ostávajú bylinné. Rastliny majú rozdielny vzhľad, okrem u nás pestovaných bežných muškátov poznáme druhy, ktoré v pôde vytvárajú väčšie či menšie hľuzy, podzemky, majú sukulentný vzhľad, ba niektoré botanické druhy svojim vzhľadom ani nepripomínajú naše známe kvetiny. Súkvetie vyrastá v hornej tretine výhonkov. Môže byť guľovité až veľmi riedke. Súkvetie je vrcholíkové alebo okolík. Kvety sú päťpočetné, tvar kvetu je súmerný alebo nesúmerný. Môžu byť jednofarebné, viacfarebné, prípadne s tmavším očkom. V Afrike kvety opeľujú vtáky, u nás musíme kvety umelo opeliť i tak je oplodnenie slabé. Zobákovitý plod sa rozpadáva na 5 plôdikov, semeno má chlpatý zobáčik, ktorý je hygroskopický a po dozretí s strukovito stláča a zavrtáva semeno do pôdy.

Pelargonium grandiflorum sa v prírode nevyskytuje, prvá ušľachtilá odroda vznikla v Anglicku krížením druhov Pelargonium cucullatum, Pelargonium fulgidum, Pelargonium angulosum a Pelargonium grandiflorum, ktorých domovom je južná Afrika. Pestuje sa veľké množstvo odrôd, ktoré sa odlišujú farbou kvetu. Rastlina bohato kvitne od apríla do augusta. V lete sa pestujú vonku na svetlom stanovišti, ktoré je chránené pred dažďom, pretože neznášajú zamokrenie listov. Rastlina vyžaduje intenzívnu závievku a mierne vlhký substrát. Veľkokveté pelargónie pred zimou neskracujeme a pestujeme ich v teplejších miestnostiach. Znovu ich začneme prihnojovať v polovici januára, kvitnúť začínajú v polovici marca. Veľkokveté pelargónie sú typické izbové rastliny, pri pestovaní vonku ich chránime pred dažďom. Vyniknú v mobilných nádobách na terasách, okenných parapetoch a závesných nádobách.

Tieto krížence majú mierne laločnaté listy a dlhšie a slabšie ovisnuté výhonky, preto sa tieto pelargonie nazývajú aj “previsnuté”. Po 2-3 rokoch výhonky zdrevnatejú a ťažšie vytvárajú čerstvé zelené výhonky. Kvety sú ružové, červené, fialové, biele alebo kombinované. Vysádzajú sa do okenných hrantíkov, misiek, alebo sa pestujú ako visiace rastliny v črepníkoch. Plnokveté odrody neznášajú i krátkodobé premokrenie. Pred prvými mrazmi presunieme pelargónie dovnútra na svetlé a chladné stanovište. Ich výhonky skrátime o dve tretiny (na mieste, kde je stonka už drevitá) a očistíme od suchých listov.

Charakteristickým znakom pre tento druh pelargónií je krúžkovaná kresba na listoch a vzpriamený habitus rastliny. Kvitnú od jari do jesene. Kvety sú červené, karmínovočervené, šarlátové a zriedkavo biele. Odrody s jednoduchými kvetmi nie sú veľmi chúlostivé na daždivé počasie a možno ich vysádzať na vonkajšie záhony i do hrantíkov na otvorenom priestranstve. Odrody s poloplnými kvetmi sa pestujú v črepníkoch, hrantíkoch, vysadzovacích nádobách na balkónoch a terasách alebo na záhonoch. Pred prvými mrazmi presunieme pelargónie dovnútra na svetlé a chladné stanovište. Tieto pelargónie skracujeme až po odkvitnutí.

Tieto pelargónie sa pestujú pre svoje nápadné, hlboko vykrajované, vlnité listy, ktoré majú výraznú citrónovú arómu. Kvety sú drobnejšie bielo-ružové s fialovým očkom. Počas leta kvitne menej intenzívne. Pre svoje repelentné vlastnosti sa pestuje v črepníkoch a závesných nádobách, ktoré umiestňujeme v letných mesiacoch na terasy i do altánkov. Takisto sa môže po 15. máji vysadiť do voľnej pôdy - napríklad do bylinkovej záhrady, no pred prvými mrazmi sa musí premiestniť do črepníka, kde ju v zimných mesiacoch pestujeme ako izbovú rastlinu. Listy citrónového muškátu sa používajú ako prírodný repelent (je však potrebné urobiť test na pokožke), do vonných vrecúšok, ako osviežovač kúpeľa a na zdobenie pokrmov.